Ďakujem veľmi pekne.
Venované tomu „presne nezistenému jednému občanovi Trenčína, ktorý profesionálom bezprostredne individuálne dôvodne, dennodenne v každom čase čia100čne vkuse posiela s veľmi veľkou pokorou ako takou maily a len ťažko mu v tom zabrániť. Za čo ďakujem veľmi pekne.“
Nasledujúce podobenky, a texty nie sú vhodné pre „ja neviem deti ako také,“ a veľmi citlivé, veľmi slabé a veľmi “riťolízačské” komunálne primitívne prispôsobivé povahy!! Obsahujú z tohto miesta podobizne, “myšlienky v rámci svojich obmedzených kapacít” aj veľmi primitívnych prispôsobivých odporných “ohovorených, vlastne značnou mierou poškodených, dehonestovaných, vlastne značnou mierou znevážených proti svojej vôli by som povedal,” mafijánov, parazitov, “riťolízačov,” fašistov, Nerómov aj klamárov musím povedať!!
Môžu spôsobiť poškodenie aj Vášho zdravia “proti Vašej vôli a len ťažko Vám v tom zabrániť”!! Dodal.
„je to o prístupe, je to o ľudoch
to je edukácia, prístup, mentalita“
Ing. Mičega, predseda KŽPDIaÚP
Čo sa týka, lebo sme v bode rôzne, vážení kolegovia, dneska som si všimol jednu vec. Možno je to taká nepodstatná len ma trošku zarazila a len vám ho dám do povšimnutia si. Nechápem prečo, ja nie som nejaký ani sudca, ani nebudem dávať nejaký rozsudok nad nejakým, ale my sme dneska prvýkrát neumožnili vystúpiť občanovi na tomto zastupiteľstve. Nejdem hodnotiť kto sa chcel vyjadriť. Chcel sa vyjadriť občan Trenčína. Prvý raz, pozeral som si zastupiteľstvá od roku 2010, nechcem klamať, nezachytil som ani raz sa to v histórii nestalo, že nedostal možnosť vystúpiť občan, ktorý o to písomne požiadal vopred. Je to možno drobnosť, ale je to fakt.
Ďakujem veľmi pekne. Chcem klamať! – Dodala fašistická mičega „Klamár vyťahovač“ 20. septembera 2017
https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/04/Z%C3%A1pisnica_MsZ_20092017.pdf
„Vyťahuješ kartu z hlasovacieho zariadenia a vždy, keď si to aj nevšímaš, len hovorím, že nehlasoval jeden napriek tomu, že na tom zariadení to nemám, ale keďže si tu, tak vždycky ohlasujem, že si nehlasoval. – https://youtu.be/LSgrQyucD-I?t=429
„Čiže pre neho je v podstate súdnictvo v niektorých prípadoch celkom slušný kšeft.“
Nie, ja to robím. Nie, ja to robím pri všetkých. Dokonca, keď si všímaš. Pretože je dôležité, aby som v takomto vážnom hlasovaní predišiel potom diskusiám o tom, kto je alebo nie je prítomný. Ešte raz. Ja som povedal ako budem predsedajúci postupovať pri hlasovaní, a že v prípade, že niekto ostane tu prítomný, ale vytiahne si hlasovaciu kartu, považujem ho za prítomného. To je všetko a budem ho počítať ako prítomného. To je všetko. Som predsedajúci a robím to vždy. Takže. Ak si si nevšimol. Ešte raz. Chcel som to povedať preto, aby potom nedošlo k nedorozumeniu. Nie, ja len poukazujem na to, že to často robíš ty, že si tu prítomný. Vyťahuješ kartu z hlasovacieho zariadenia a vždy, keď si to aj nevšímaš, len hovorím, že nehlasoval jeden napriek tomu, že na tom zariadení to nemám, ale keďže si tu, tak vždycky ohlasujem, že si nehlasoval. Aj keď nehovorím, že nehlasoval poslanec Mičega.
Mgr. Rybníček: „Ďakujem veľmi pekne. Končím možnosť vystúpiť v diskusii. Budeme dávať hlasovať o tomto návrhu. Chcem upozorniť na to, že pokiaľ by sa niekto z vás rozhodol vytiahnuť kartu z hlasovacieho zariadenia, ale zostane v sále, tak ho považujem za prítomného do počtu stále, dobre? Len aby bolo jasné z akého počtu podľa zákona, aj podľa výkladu našich právnikov z akého počtu budem vlastne posudzovať počet prítomných poslancov, pretože volení boli poslanci, nie karty. Je to na základe právnej analýzy, ktorú máme my k dispozícii. Nie, ja to robím. Nie, ja to robím pri všetkých. Dokonca, keď si všímaš. Pretože je dôležité, aby som v takomto vážnom hlasovaní predišiel potom diskusiám o tom, kto je alebo nie je prítomný. Ešte raz. Ja som povedal ako budem predsedajúci postupovať pri hlasovaní, a že v prípade, že niekto ostane tu prítomný, ale vytiahne si hlasovaciu kartu, považujem ho za prítomného. To je všetko a budem ho počítať ako prítomného. To je všetko. Som predsedajúci a robím to vždy.
Takže. Ak si si nevšimol. Ešte raz. Chcel som to povedať preto, aby potom nedošlo k nedorozumeniu. Nie, ja len poukazujem na to, že to často robíš ty, že si tu prítomný. Vyťahuješ kartu z hlasovacieho zariadenia a vždy, keď si to aj nevšímaš, len hovorím, že nehlasoval jeden napriek tomu, že na tom zariadení to nemám, ale keďže si tu, tak vždycky ohlasujem, že si nehlasoval. Aj keď nehovorím, že nehlasoval poslanec Mičega. Takže ja len som. No, keď kolega vyjde na WC-ko a nechá tu kartu, tak je neprítomný, pretože opakujem. Volič nehlasoval za kartu, ale za fyzickú osobu, za človeka. To znamená, keď tu ty necháš kartu a odídeš odtiaľto a fyzicky tu nebudeš, nebudem ťa započítavať ako prítomného. Dobre? Ďakujem veľmi pekne. Ja myslím, že. Myslím si, že rozumne sme to vysvetlili a je dôležité, aby sme to oznámili, keďže sa to stáva dosť často a je to dôležité. Takže dávam hlasovať o uznesení tak, ako bolo predložené. Prosím, hlasujte, ďakujem veľmi pekne.
Čiže „Klamár“ Mičega je „v podstate okrem iného“ zasúvací typ. A aby (sa) mohol veľmi „bezprostredne individuálne“ zasúvať, musí „dôvodne bezprostredne často vyťahovať. Je To tak.“
K bodu 17. Rôzne.
Mgr. Rybníček: „Poďme do bodu Rôzne. Nech sa páči. Ak sa nikto nehlási, končím možnosť vystúpiť v bode. Prosím? Aha. Tak, už to ide. No, dobre, fajn. Tak, nech sa páči, pán poslanec Matejka. Jasné, nech sa páči.“
https://trencin.sk/wp-content/uploads/2021/11/Z%C3%A1pisnica_MsZ_2021-10-27.pdf
Ing. Matejka: „Ďakujem za slovo. Neviem, či je to s rokovacím alebo v súlade s Rokovacím poriadkom to poviem, ale myslím si, že by to nemal byť až taký problém. Keď som bol vonku, telefonovať, zastavila ma tuná pani, ktorá čakajú tu sedem hodín na balkóne. Pozerajú na nás. Prišli až z Bratislavy teda niektorí som zistil, keď ma odchytili. Ja som tu nebol na začiatku zastupiteľstva, ospravedlňujem sa za to. Ja som sa, pán primátor, ospravedlnil, že budem meškať. Nevedel som, ako budem stíhať. Ale poprosili ma teda predsa len. Vraj ste neodsúhlasili ich vystúpenia na začiatku zastupiteľstva a poprosili ma, že počkajú tu tých sedem hodín kľudne, aby mohol pán čo prišiel kvôli tomu z Bratislavy vystúpiť a aspoň nám predniesť čo nám chcú povedať. Čiže ja by som bol rád, aby toto zastupiteľstvo predsa len im umožnilo vystúpenie dnes, keď už tu tých sedem hodín čakajú. Čiže rád by som, aby. Neviem, či musíme dať o tom hlasovať, alebo mi stačí, že mi to takto schválite. Ďakujem.“
Mgr. Rybníček: „Nie, nemôžem dať o tom hlasovať, lebo už pokiaľ v Rokovacom poriadku sme raz o niečom hlasovali a sme to zamietli, tak nemôžem dať o tom istom hlasovať ešte raz a ani v bode Rôzne. Bohužiaľ, musíme sa držať Rokovacieho poriadku. Ja si myslím, že na tom začiatku sme jasne vysvetlili, prečo to tak je. Jasne sme vysvetlili ako sa touto témou budeme ďalej zaoberať a ja osobne určite nedám teraz hlasovať o tom, aby niekto, kto bol súčasťou hlasovania a neprešiel, bolo o ňom hlasované ešte raz. Bolo by to v rozpore s Rokovacím poriadkom aj so zvyklosťami v tomto zastupiteľstve a nevidím teraz žiadny dôvod, prečo by som mal o niečom, čo už raz bolo dané hlasovanie, dal hlasovať ešte raz. Takže prepáčte. Akokoľvek sa kto bude na mňa hnevať, treba dodržiavať istý poriadok a isté pravidlá. Pán poslanec Mičega.“
Ing. Mičega: „Takže, ak tomu rozumiem správne, tak striktne chceš dodržiavať Rokovací poriadok, pán primátor, že nedáš hlasovať o návrhu kolegu, ktorý požiadal toto zastupiteľstvo, aby sme hlasovali o tom, či občan, ktorý prišiel z Bratislavy a chce vystúpiť vo veci a počkal si od tej deviatej doteraz, to je deväť hodín, ja doplním, ale žiada len vystúpiť na pätnásť minút? Takže tuto chceš tak striktne dodržiavať Rokovací poriadok a všetko, a ja keď poukazujem na to, že sa robí zo štatútu v niektorých veciach trhací kalendár, tak tam si taký striktný neni? Ako prosím ťa pekne, teraz ťa ja prosím. Kolega navrhol. Ty si predtým dal hlasovať s odporúčaním. To si nerobieval, to robíš iba vtedy, kedy ty chceš, kedy nechceš…“
Mgr. Rybníček: „Klameš…“
Ing. Mičega: „Ináč, ja si myslím, že ty odporúčaš neschvaľovať. Kľud, kľud, pán Rybníček.
Mgr. Rybníček: „Nie, klameš. Si klamár.“
Ing. Mičega: „Ale kľud, vážne. Však si pozri ako si hlasoval, teda ako si navrhol hlasovanie, že odporúčaš to neodhlasovať. To sa toto robí voči občanom? Ako ja ti to poviem na rovinu. Ten človek pätnásť minút, keď tu bude rozprávať, čo spraví takého? Vážení kolegovia, bol tu podaný návrh. Rokovací poriadok nezakazuje poslancovi navrhnúť. Na začiatku tento občan alebo jeho, alebo tí, ktorých zastupuje písomne požiadali o vystúpenie. Takže ja nevidím dôvod, prečo by sme o tom nemohli hlasovali. No, však mu povieme, že nie no.“
Mgr. Rybníček: „Ďakujem. Pán viceprimátor Forgáč.“
Mgr. Forgáč: „Prepáčte, ja nerozumiem o čom sa tu bavíme. A nerozumiem ani tomu, a pri všetkej úcte ku komukoľvek, prečo niekto o koho možnom vystúpení na Mestskom zastupiteľstve, o koho sa. Laco, nič v zlom. Pán kolega Matejka, ty si tu nebol. Ty sinehlasoval o tej veci. Prečo niekto, o kom sa rozhodlo o 9:15, že nemôže vystúpiť, tu sedí do 18:00. Ja nerozumiem o čom sa tu bavíme. Nehnevajte sa, nie. Ja som nebol za a ja s tým nesúhlasím. A keď sa bude o tomto hlasovať, tak sa dvíham a odchádzam preč. Nech sa páči. Čo to učíme ľudí? Že keď sa 9:15 rozhodlo toto zastupiteľstvo, že pán nevystúpi a on tu bude sedieť desať hodín a si to vymôže? Takto? To sú pravidlá? Nehnevajte sa. Načo tu sedíte do osemnástej, keď 9:15 bolo jasne rozhodnuté Mestským zastupiteľstvom, že vystúpiť nemôžete? Koho chyba? To sa pýtate pána Matejku? Ten vám to sľúbil, alebo čo? Nesúhlasím s tým, aby sa o tomto hlasovalo a aby ten pán vystupoval a keď má čas zabiť osem hodín sedením na balkóne, je to jeho problém. Taká je realita. A ty si teraz cukríkový Miloš Mičega, ktorý by mu to umožnil a čo by sa vám stalo. To čomu učíte tých ľudí?“
„pán kolega profesionálny FAŠISTA jan KO gestá nerobí takýmto spôsobom.“
Mgr. Rybníček: „Pán poslanec Mičega, nech sa páči.“
Ing. Mičega: „Pán viceprimátor Forgáč, nič v zlom. Ja skúsim ostať na vecnej rovine. Teraz si sa predviedol. Tak, po prvé. Ja toho občana nepoznám. Ja nepoznám ani tú pani. Oslovili nás tu vonku. Požiadali nás, či sa za nich neprihovoríme, že budú čakať doteraz, to je po prvé. Po druhé. Pán poslanec Matejka niečo navrhol. O návrhu poslanca sa tu má hlasovať. Takže po tretie, a teraz to zásadné. Za sedem rokov, čo som poslancom tohto zastupiteľstva sa nehlasuje o možnosti vystúpiť iba pri jednom občanovi. Nebudem hovoriť jeho meno, ktorý pravidelne… Ešte sa nestalo, nepamätám si, že by legitímnu žiadosť o vystúpenie akéhokoľvek občana, sme zamietli. Mimo toho jedného, ktorý nám posiela maily. Tak o čom ja hovorím? A skúsim ešte doplniť, čo ten pán teda mi povedal, lebo ja nechcem byť cukríkový, ale som pragmatický. Vieš, čo mi povedal? Že žiadosť písomnú dali do podateľne tak, ako sa má s tým, že vedel, že má vystúpiť v nejakom čase a v čase 9:15 bol na ceste z Bratislavy. To znamená on prišiel v pohode s tým, že má čas, kedy môže vystúpiť ako občan a dozvedel sa, že z tej Bratislavy tu došiel zbytočne. Toto je ten rozdiel, pán viceprimátor Forgáč. Vieš, ono niekedy treba aj s porozumením … a čo ti spravil ten občan? Pätnásť minút preboha živého. Už mohol mať štyri, šesť, osem minút už mohol rozprávať, ešte sedem. Vypočujete si ho, on bude spokojný. Ty budeš mať dušu na mieste tiež, lebo pravdepodobne to pôjde do éteru a je to všetko.“ Mgr. Rybníček: „Pán viceprimátor Forgáč.“
Mgr. Forgáč: „Mne ten občan nespravil nič, spravil sebe, spravil sebe. Lebo keď prišiel, tak sa mohol informovať o tom. Funguje to v tej Bratislave inak? Tam, keď niekto príde v zastupiteľstve, tak má automaticky. Zaklope, prosím vás, mohol by som vystúpiť? A nemusí čakať na to, či mu to schvália alebo neschvália. A nehnevaj sa, mne nespravil nič. Veď mne to nevadí, že tu sedel a si to celé vypočul. Pardon, čo tu predvádzaš? Mne to nevadí, že tu sedel. To sebe spravil, že tu sedel zbytočne. Ja sa len pýtam vás, že to doteraz ste načo čakali? Načo ste doteraz čakali? Prečo ste neprišli, nekomunikovali o tom, alebo kedy sa vás to ten pán spýtal? Však o tomto sa na začiatku Mestského zastupiteľstva hlasovalo. To čo robíte, aký holubník z toho? Však keby sa mňa ten pán spýtal, tak mu poviem. Mrzí ma to, ľudsky tomu rozumiem. Zabili ste čas, išli ste cestu zbytočne, ale vaša požiadavka na vystúpenie neuspela. A bohužiaľ, musíte ísť naspäť. Nesedieť tu, lebo vám, lebo nemôžete vystúpiť oficiálne na zastupiteľstve. Taká je realita. Tú by som im vysvetlil.“
Mgr. Rybníček: „Ja si myslím, že táto vec je jasná a zrozumiteľná. Ďakujem. Končím možnosť vystúpiť v diskusii. Pán poslanec Mičega.“
Ing. Mičega: „Ja sa ospravedlňujem, že som sa ešte prihlásil, ale stláčal som to predtým, než si to ukončil. Ja rešpektujem, čo ste povedali. Máte právo na to. Ja len poprosím, dajte hlasovať o tom, čo kolega poslanec Matejka navrhol. Navrhol dať možnosť vystúpiť občanovi a to je všetko. A pán viceprimátor, či som ho ja stretol teraz poobede, určite nie ráno 9:15. To si buď istý, neboj sa. Určite by som mu povedal to, čo vravíš aj ty. Len, ja len doplním ešte druhé, a preto hovorím, počúvaj trochu aj s porozumením. Bolo to o druhej, keď sme prichádzali do vnútra budovy a povedal, že nás prosí, že by predsa len chcel vystúpiť, a že si počká na záver. Tak ja sa ťa teraz pýtam, pri prerokovaní územného plánu sme to mali navrhnúť? Alebo mali sme mu povedať, viete čo, choďte preč? Povedal, že si počká a je si asi aj vedomý toho, že buď mu to schválite alebo nie. A zopakujem, čo som povedal na začiatku. Ja nepotrebujem byť cukríkový. Ja toho pána nepoznám, ja som ho nevidel. Už to tu raz bolo povedané pánom vedľa teba, že toho pána nepoznám, ale ja ho fakt nepoznám tohoto.“
Mgr. Rybníček: „Vôbec nie je podstatné, či toho pána niekto pozná alebo nepozná. Podstatné je teraz čo, že ty si zmyslíš a dáš návrh, že ešte by si celkom hlasoval aj o tom uznesení č. 4 a dávaš hlasovať o ňom, že ešte raz by sme si o ňom mohli pohlasovať? To tak budeme fungovať? Že sa teraz poslanec Mestského zastupiteľstva v bode Rôzne rozhodne a povie, predsa len to jedno hlasovanie, ktoré sme už absolvovali, nemohli by sme si ho zopakovať v bode Rôzne? A je jedno, či ide o občana alebo skúsme si zopakovať ešte možno všetky hlasovania o uzneseniach. Však ja to navrhnem, ty daj o tom hlasovať. To tak, že cirkus Humberto? Tak, nech sa páči, pán poslanec. Akokoľvek budeš chrumkavý, ty si tých ľudí. Ty si zodpovedný za to, že tí ľudia tu zostali sedieť a čakať od druhej. Keby si bol čo, k čomu, tak im slušne povieš, že prepáčte, už to nie je možné, pretože ráno sa o tom hlasovalo a nebolo to možné vám umožniť a mohol si kolegovi Matejkovi povedať. Vieš čo, prišiel si neskoro, ty si tu vtedy nebol. Prosím ťa, nesľubujem im niečo, čo sa nedá splniť, lebo to je férové a pravdivé. A netváriť sa, že povieš. Viete čo, však keď nás o to tak prosíte, tak ja skúsim dať ešte raz hlasovať o niečom, čo už toto zastupiteľstvo rozhodlo, že nie. Tak teraz čo? Ešte ktoré, ešte by sme si mohli zopakovať nejaké hlasovanie? Ešte nejaké jedno – dve, keď navrhneš, hej? Takže chcem len jasne povedať. Nenavrhnem nič, lebo je to v rozpore s Rokovacím poriadkom a nebudem tu z tohto robiť cirkus. To je všetko. Pán poslanec Matejka.“
Ing. Matejka: „Mrzí ma to, že to teda takto dopadlo. Jednak je to trinásť minúť, už mohli končiť. Vypočuli by sme si ich. Ja neviem o čom chcú rozprávať. O hocičom. Je bod Rôzne. Je to občan, požiadali, hotovo. Mrzí ma, že nechcete ani hlasovať o tom, či môžu teda vystúpiť. Ja neviem teraz, že či sa niečoho bojíme alebo čo? Naozaj by som bol teraz ako prekvapený a teraz práve. Akože fakt sa ich pôjdem opýtať, že vlastne čo, o čo tu ide. Ako týmto práve tí ľudia, čo toto sledujú, začnú rozmýšľať, že prečo preboha živého nechceme pripustiť občana, aby vystúpil na zastupiteľstve v bode Rôzne. Však mne to je jedno, či bude rozprávať aj o odhŕňaní snehu.“
Mgr. Rybníček: „To naozaj myslíš? To vážne, funguje to tak aj v Trenčianskom samosprávnom kraji? To tak fungujete v tom zastupiteľstve? To fakt? Vážne fakt? A keď náhodou neodhlasujete, tak potom zahlasujete neskôr? Hej? Čiže ešte raz. Žiadaš hlasovanie, ktoré už prebehlo. Ešte raz. Nie je žiadny dôvod na to, aby sme o veci, o ktorej sa už hlasovalo, hlasovali aj druhýkrát. Myslím si, že si dostatočne rozumný a inteligentný na to, aby si chápal, že sa nedá o tom istom hlasovať dvakrát. To je všetko. To je všetko. A myslím si, že je to dosť jednoznačné a je to dané. Pán poslanec Petrík.“
Mgr. Petrík: „Ďakujem veľmi pekne. Myslím, že tu to bolo jasne niekoľkokrát vysvetlené. Dvakrát o jednej a tej istej veci sa nemôže hlasovať o pokiaľ má z kolegov alebo kolegýň niekto záujem si pána vypočuť, tak môže ísť von a vonku si ho vypočuje. Ja neviem, prečo to tu silíte. Však choďte von a vypočujte si, kto má záujem. No tak, prečo to tu silíš. Čo tu robíš divadlo pätnásť minút alebo trinásť, čo tu rozprávaš. Však choď si ho vypočuť a potom prednes jeho požiadavky. Ďakujem.“
„TAKÍ ĽUDIA AKO TAKÍ.“
Mgr. Rybníček: Ďakujem. Končím možnosť vystúpiť v diskusii. Nech sa páči.“
Ing. Mičega: „Ďakujem. Musím trošku vydýchať, lebo zle je s týmto behať hore-dole. No, toto je brutálny koniec. No, pán primátor, máš pravdu teda, keď Rokovací poriadok zakazuje hlasovať dvakrát o tom istom. Áno, je to pravda. Áno, ďakujem pani vedúcej právnej. Ja teda navrhnem, aby sme nehlasovali dvakrát o tom istom. My sme predtým hlasovali, že vystúpi pán Jakubík alebo pán Jánošík. No, meno viete? Viete meno? No, takže je tu teraz. Je tu teraz občan z Bratislavy, ktorý tu chce vystúpiť, že nechcem mu skomoliť teraz to priezvisko. Vybehni mi tam, prosím ťa, mám pätnásť minút. Lebo fakt, toto už, toto je groteska na hovädo. A ja vás prosím a navrhujem, aby tento občan vystúpil. Je to uveriteľné. Vy ste kresťansky zmýšľajúci človek a vám nevadí, že tu niekto prišiel z Bratislavy a nemôže ani vystúpiť? Ako je toto normálne? Poď mi zistiť to meno, lebo som ho zabudol. Však toto už ako. Ak neukončíte toto rokovanie, štvrtá cenová. No, štvrtú cenovú ste z toho spravili vy. Ja chcem legitímne navrhnúť a vy ma potom môžete zamietnuť.“
Mgr. Forgáč: „Ako legitímne? Miloš, ty si nepamätáš, že to bolo v tom materiáli?
Ing. Mičega: „Ešte raz. Mgr. Forgáč: „Že pán Jánošík splnomocnil tohto pána, aby za neho…“
Ing. Mičega: „No a ja teraz poviem jeho meno, dobre? No. Ty vieš koho splnomocnil? Návrh poslanca je voľný. Ja tu nerobím cirkus z toho. Nemôžete dať návrh. Ja mám svojich pätnásť minút teraz. Ako sa volá? No, nechcel som mu skomoliť meno. Čiže ja navrhujem, aby vystúpil pán Patlevič, ktorý prišiel z Bratislavy. Ospravedlňujem sa, to priezvisko som zabudol. Je to trošku netypické pre mňa. Takže to, čo som povedal. Navrhujem, aby občan, ktorý tu prišiel, mohol kľudne vystúpiť. Dobre? Vidíte, ja dokonca ani jeho meno nepoznám. To je návrh, ktorý teda spresňuje to, čo dal kolega. Dobre? A žiadam o tom hlasovať.“
K bodu 18. Záver.
Mgr. Rybníček: „Ďakujem. Končím možnosť vystúpiť v diskusii. Ďakujem vám veľmi pekne za dnešné zasadnutie Mestského zastupiteľstva a prajem vám príjemný večer. Dovidenia. Ďakujem.“
Ďakujem veľmi pekne.
Venované tomu „presne nezistenému jednému občanovi Trenčína, ktorý profesionálom bezprostredne individuálne dôvodne, dennodenne v každom čase čia100čne vkuse posiela s veľmi veľkou pokorou ako takou maily a len ťažko mu v tom zabrániť. Za čo ďakujem veľmi pekne.“
Takto „sa sami bezprostredne individuálne s veľmi veľkou čia100čnou pokorou ako takou prezentujú čia100ční fašistickí profesionáli ako takí proti mojej vôli! Je To tak.“
